Učiteľský život býva pestrý. V jeden deň zažijete desiatok rôznych aktivít, udalostí a emócií. Ja osobne mám vyštudovanú strednú a vysokú školu (zatiaľ len Bc.) v pedagogickom odbore. Od pravého titulu učiteľa mám síce ešte ďaleko, no z praxe som si odniesla niekoľko užitočných informácií a postrehov. Tam som sa v rámci interakcie s deťmi a okolím stretla s opakujúcimi sa situáciami a vzorcami správania, a tak som ich zhrnula do desiatich bodov.
1. Predstava detí o našom veku
V praxi sa stretávame s otázkami, koľko vlastne máme rokov. Keď povieme svoj vek, deti len neveriacky krútia hlavou, pretože mali o ňom inú predstavu. "Ja som si myslel, že si staršia." alebo "Moja staršia sestra má toľko rokov." Skrátka nás považujú za starších. Pri otázke, kde chodíte na školu, sa na chvíľu zastavíte, pretože je deťom, a hlavne tým najmladším, komplikované vysvetľovať, že existujú ešte dva ďalšie stupne škôl.
2. Písanie príprav a improvizácia
Papierovačky - nepríjemná vec, s ktorou sa stretáva každý. U pedagógov to platí dvojnásobne. Ide o písanie príprav, ktoré majú byť obšírne a musia obsahovať presne to, čo poviete deťom a ich predpokladané odpovede. Ako to však vyzerá reálne v praxi? Improvizácia. Naozaj je to tak. Nie vždy sa vám podarí odučiť to, čo máte na papieri, preto je improvizácia najlepším riešením.
3. Nevydarená hodina
Nie vždy sa vám podarí odučiť hodinu na jednotku. Stále sa môže stať niečo, čo vám nevýjde. Či už je to počasie, organizácia, priestorové podmienky alebo sa deti jednoducho nevedia vtrepať do kože (hlavne keď prídu po víkende do školy). Netreba si však nad tým lámať hlavu, aj tak na to deti o pár dní zabudnú.
4. Investovanie peňazí do výroby didaktických pomôcok
Do čoho sa investuje najviac peňazí? No predsa do pomôcok, a hlavne do ich výroby. Keď od vás cviční učitelia či nadriadení žiadajú vyrobiť didaktickú pomôcku na hodinu a vy práve vtedy nemáte potrebné materiály, nezostáva vám nič iné, len bežať do najbližšieho papierníctva a vykúpiť tam polovicu sortimentu. Z tohto dôvodu je najlepšie zaobstarať si doma tony papierov, výkresov, lepidiel a kadejakých farieb, aby ste nemali stres z toho, že nemáte z čoho vyrobiť pomôcku.
5. Počúvanie dlhých (často vymyslených) príbehov
Tento bod sa týka hlavne malých detí. Tie fascinuje čokoľvek a nebráni im nič v tom, aby vám nadšene vyrozprávali celý svoj deň - to, čo robili, s kým boli a dokonca čo jedli. Z ich úst rinú zdĺhavé a často nezmyselné príbehy a vy sa musíte tváriť, že vás to zaujíma a fascinuje tiež. Čo však by ste pre tie malé stvorenia neurobili.
6. Situácie, pri ktorých by sme mali byť vážni, no chce sa nám smiať
Je fakt, že deti často vystrájajú a robia hlúposti. Skáču po triede, behajú a vykrikujú. Nastávajú aj také situácie, pri ktorých by ste mali byť vážni a rozumní, no vy sa len držíte, aby ste sa nerozosmiali. Napríklad vtedy, keď si deti robia napriek, idú žalovať a vy zistíte, že sa jedná o úplnú banalitu, je ťažké sa ubrániť úsmevu.
7. Detské otázky
Existujú dva typy učiteľov. Tí, pre ktorých sú neustále detské otázky utrpením a tí, pre ktorých je to radosť. Ja patrím medzi ten druhý typ, pretože sa mi páči, že sú deti zvedavé a chcú sa dozvedieť viac. Niekedy však aj odolnému človeku po ťažkom dni začne trošku liezť na nervy ich vypytovanie.
Najlepšou obranou je opýtať sa na ich otázku protiotázkou: "prečo?", aby sa zamysleli a samé prišli na odpoveď.
8. Strata hlasu
Keď sú deti nadmieru aktívne a hlučné, musíte použiť svoj dominantný nástroj - hlas - ktorý je silný a zároveň veľmi krehký. Keď chcete, aby vás deti počúvali, musíte na nich zvýšiť hlas a často aj zakričať, aby dávali pozor. Niekedy sa stane, že vám zachrípne hlas či ho odrazu stratíte. Je to veľmi nepríjemná situácia, do ktorej sa dostáva každý učiteľ a postupom času môže dôjsť až ku strate hlasiviek, ak svoj hlas nešetríte.
9. Učiť je "ľahké"
Najotravnejšia hláška, ktorú si vypočuje snáď každý učiteľ. Veď učiť je predsa ľahké, hlavne v škôlke. Tam sa len hráš s deťmi a nič nerobíš. VEĽKÝ OMYL. Toto povolanie si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, zodpovednosti a kreativity. Nemôžete ich učiť hocičo, musíte si priebeh hodiny premyslieť a pripraviť podľa plánov. Ustriehnúť 25 detí v triede sama? Zodpovednosť. Keď sa niečo stane dieťaťu, nie je to jeho chyba, ale vaša. Ako sa vraví, učitelia sú stále jednou nohou v base.
Učiteľstvo nie je síce manuálna robota, ale zato vás vyšťaví a unaví po psychickej stránke.
10. Detská láska a pozornosť
Deti si vás už po týždni obľúbia. Keď odchádzate, kývajú vám a keď prichádzate, nadšene k vám dobehnú a vyobjímajú vás. Niekedy sa o vás deti dokonca hádajú. Chcú pri vás sedieť na obede, chcú byť s vami vpredu na prechádzke, chcú vás držať za ruku. Zahreje vás pri srdci, keď ich aktivita, ktorú si pre ne vymyslíte, bude veľmi baviť.
Na učiteľskom povolaní sa mi najviac páči to, že deti niečo naučíte, dáte im niečo nové. Predsa len, vychovávame ďalšiu generáciu, ktorá bude niesť náš odkaz a budovať svet po nás.
0 komentárov